Obehli sme na pekaciku cely ostrov, samozrejme s prestavkami, a zakotvili vecer pri nasich chatrckach. Pozerame doprava, dolava, zachod, ventilator, skryna, dobre, stacilo by, ide sa na veceru, vsak pekac je prenajaty na cely den a benzinu v nom zvysilo, nie?

Odkrutili sme sa do nedalekeho centra nikde nekonciacej dediny, nasli cosi ako "zjedz kolko vladzes", odstavili masinu na kraj cesty a isli obzriet ponuku a cenu. Cena fajn, celkom prijatelna, netrufam si teraz uz odhadnut. Na vyber hadam vsetko, od kuracieho maska, cez bravcove, po morske potvory vseho druhu, rozne rybacie knedlicky a napokon aj kadejake salaty - pravdupovediac, ich zlozenie mi je do dnes nezname. Tak ako aj asi tretina zo vsetkeho co som v Thajsku zjedol.

Avsak vsetko co bolo na vyber, lezalo na stoloch v surovej podobe, tak ostavala otazka, ze co s tym? Ze ci to co si vyberieme nam potom aj pred ocami pripravia, ci ako teda... Prisadli sme si k stolceku, taky zvlastny, s velkym kruhovym otvorom v strede. A cakame co sa bude diat. Priniesli zrazu take cosi velke plechove a vlozili to do tej diery. Bolo to plne zeravych uhlikov a salala z toho poriadna horucava. Do zliabku (ci ckor zlabu), ktory lemoval cely okraj "piecky" vliali akusi mierne zafarbenu vodu. Nejaky vyvar alebo co. Na vrch polozili kococku masti, ktora zasycala a hned pustila male potuociky masti, stekajuc dole rozpalenou plochou az k vyvaru.

FOTKY Z GALERIE

Co si dame na pitie? Kolu. A teraz co? Hmm.. oci doprava, dolava, a-ha! Ludkovia si pekne s vydlickami nakladali jednotlive maska a dobroty na rozpalenu plochu medzi mastou a vyvarom, kde sa pekne opiekli, potom meska ponamacali do roznych omacok a jedli. No co budem rozpravat... hned sme sa zhrkli k stolom, misticky v rukach, vydlicky v pozore a nadobavali sme si z kazdeho trosku.

Ked sme si nanosili suroveho maska na stol, zabehol som este po ryzu, melon, ananas, dokonca aj nejake hranolky sa nasli. A samozrejme omacku, pikantnu, jaaaj, a jak velmi. A presne tu mam na Thajsku asi najradsej. Mmmm... na vyber bola kari, potom normalne chilli, ale delena na dve varianty - hot a mild. Skor by som ich oznacil Very Hot a Hot, ale vlastne casom, ako si tak clovek zvyka, jazyk si privykne aj na stiplavosti riadneho kalibru. Zacinali sme samozrejme s Mild, ale hned sme prebehli na ostrejsiu variantu.

A uz sme sedeli, veseli, vysmiati pri stoloch, opekali masicka, prevracali, posuvali, kedy-tedy ktosi pribehol nam do toho doliat nalevu, resp. vymenit kocku speku, a pekne pomalicky sme si pochutnavali na dobrotkach, dezinfikovanych v nesmierne chutnej a pikantnej Thajskej omacke.

Labuuzo... s plnymi zaludkami sme este nazreli k susedovcom, ze co to ti tam stvaraju... a ti si pchali rozne zeleniny do vody, kde sa im paradne prevarili, napokon si nalozili ten vyvar do misiek a pridali Thajske nudle... viete, take tie Wi-fon samovarne nudle. A pochutnavali si. No a co sme mi menej hladni? Uz-aj sme nakladali do vyvaru zeleninky od vymyslu sveta a to sme uz mali tusak, ze z toho bude cosi vynikajuce. Ved kolko fajnovej stavicky z prepeceneho maska uz nastekalo do vyvaru.... mmm.... a tak sme nechali zelicko este trosku poluhovat a zacalo sa s naberanim. Polievocka taka vyborna, ze az prilis. Uplny uzas. Tak chuti pravy Wi-Fon... nie take tie male slane sacocky s glutamanom sodnym. Ozajstny pravy nefalsovany Wi-fon.

Odgulali sme sa z restauracie po zaplateni... mmm... v BA by si za to jeden clovek mozno dal vyprazany syr s hranolkami. Nasadli na taatosa a davaj chrapat do chatrcky. Uzasne je to Thajsko, veru, s plnym zaludkom sa hned vsetko vidi este krajsie a krajsie a krajsie... Na druhy den sme predlzili prenajom motorecky a vybrali sme sa obkuknut este to, co sme si v prvy den povedali, ze uz na to nie je cas.

Na ostrove sa nachadza krokodila farma, motylia farma, mnoho klastorov a Wat-ov a Paguod, no a my sme si omylom prezreli prave jednu taku pagodu. Chceli sme sice trafit kamsi inam, ale velmi zaujimavo improvizovane cestne znacenie nas zatiahlo trosku dalej, nez sme chceli, tak a co uz, ked poblizku je zlata pagoda. Nevedeli sme, ze sa jedna o velmi zvlastnu stavbu. Jej zvlastnostou bolo, ze stala na plazi, na okraji pevniniy nedaleko od mora. Asi sa z tej strany nedali ocakavat ziadne prilisne prilivy, ci Tsu-Nami... Inac by to tam uz davno nestalo.

Cele jej okolie uplne vyludnene, nevedeli sme, ci sme nahodou nevhupli na motorke az do vnutra nejakeho uzavreteho klastora ci co... No ako spravni turisti, motorkou dobreze nie az dnu do pagody... a potom sme sa poobhliadli. Nikde nikoho, az na jedneho mnicha pri vstupe do akehosi chramu postaveneho obdalec. Pozerame sa na neho... usmev... on sa pousmial, vraviac "vsetko v poriadku" a tak sme sa pobrali fotografovat zlatu pagodu.

Pokracovanie sa pokusim doplnit v co najrozumnejsom case, nuz, ale odkedy sa mi zacala Univerzita, nemam uz na nic extra cas.

VIAC A VIAC FOTIEK!