9.3.2013 som sa vydal na moju dosiaľ najdlhšiu túru - 64 km. Samotný pochod bol 63 km dlhý: z vlakovej stanice v Chichestri až domov, do bytu na Holland Road v Hove; no ráno som ešte musel túru predĺžiť o 1km cesty z domu na vlakovú stanicu v Hove.

Celý zoznam výletov, ktoré vám odporúčam absolvovať v okolí Brighton a Hove nájdete TU.

Mapka

Túra

Aby som putoval naľahko, rozhodol som sa neťahať so sebou absolútne nič naviac - nechal som doma batoh. Do vrecák na bunde som vopchal sáčky s hrozienkami a arašidmi, nejaké M&Ms a do vlaku som so sebou zobral litrovú fľašu vody. Tú som ešte na vlaku a cestou cez Chichester vypil, spučil a vopchal prázdnu do vrecka. Kráčal som teda bez vody, spoliehal som sa na dostupné vodné kohútiky popri South Downs Way a krčmu v mestečku Findon, vzdialenom 38 km od stanice.

Deň začal hmlisto a hmly mi skrývali krajinu pred očami asi až do jedenástej rána. Kráčal som hádam aj niečo vyše štyroch hodín (od šiestej) cez sivý opar, ktorý sa nie a nie rozplynúť. Trasu som z veľkej časti poznal naspamäť, no predsa sa mi vďaka hmle podarilo ocitnúť sa raz na nesprávnej strane kopca, no to som našťastie zbadal včas a tak som bol schopný korigovať svoj kurz a zachádzku minimalizovať.

Smäd

Cestou som nemal žiadne osady, kde by som mohol zájsť na pivo, okrem Amberley, ktoré leží asi kilometer od už aj tak dlhej trasy. Spoliehal som sa na dostupnú vodu z kohútika pri SDW pred Amberley, no na zimu tieto kohútiky uzatvárajú a tak som po stlačení tlačidla počul len syčanie vzduchu a žiadna voda von nevyšla. Nezostávalo mi nič iné, len pokračovať stále v dobrom tempe do Findonu, kde som spláchol smäd dvoma pintami piva a naštartoval unavené svalstvo kávou. Stačilo mi prejsť už len 25 km, a takto zavlažený som mal pocit, že by sa to hádam aj dalo.

V mestečku Botolphs som však už znova pocítil smäd a tak som uvažoval, že túru predčasne zakončím na autobusovej zastávke na Shoreham Road, južne od Upper Beeding. No tu som na poslednú chvíľu našiel kohútik s vodou, ktorý bol otvorený a tak som si mohol vytiahnuť z vrecka spučenú fľašku, nafúknuť ju a nabrať si liter sviežej vody. S vedomím, že mám ešte plné vrecká hrozienok (lebo som akosi pri všetkom tom šľapaní nebol hladný a skoro nič som zo svojich zásob nezjedol) a v rukách liter dobrej vody, rozhodol som sa tých 64 km dať, ako som mal pôvodne v pláne.

Časy

A aj som dal. Domov som sa došuchtal ako postrelený po 13h aj 20m chôdze s jednou väčšou a jednou menšou prestávkou. Z bytu som ráno utekal o piatej aby som stihol vlak 5.20am do Chichestru. Vtedy som pokryl prvý kilometer, potom od 6.00am do 7.20pm som pokryl zvyšných 63. Čistej chôdze to bolo 12h aj 50m, čiže som šiel pekným, viac-menej stabilným tempom 5 km/h.

Následky

Keby som nemal problém s jednou topánkou, ktorej päta už akosi začala vykazovať známky používania (Vibram, no 4r už do neho dupem), nemal by som na zdraví takmer žiadne ujmy. No od polcesty som cítil, že čosi v pravej päte nie je v poriadku a domov som prišiel s fialovou modrinou v hĺbke päty, ktorú tam stále mám ešte aj teraz pri písaní článku, takmer mesiac po samotnej túre. Noha ma bolela ešte asi štyri dni po túre. Ináč, chodidlá sa spamätali za dva dni, ako je u mňa bežné, a po 64 km pochode som sa zas cítil skvele už na druhý deň, len čo som sa vyspal z neskutočnej únavy.

Celý zoznam výletov, ktoré vám odporúčam absolvovať v okolí Brighton a Hove nájdete TU.