Domov arrow Novinky arrow Druhý pôrod v Anglicku. Ako malý Peťko na svet prišiel
Druhý pôrod v Anglicku. Ako malý Peťko na svet prišiel
Hodnotenie čitateľov: / 4
SlabéVynikajúce 
Malý Peťko Perháč
Pred skoro mesiacom sme rodili. Už druhýkrát. Aj tentokrát v Anglicku, v tej istej nemocnici - Royal Sussex County hospital, v Brighton-e.

V tomto článku sú moje zápisky o tejto (pre nás) veľkej udalosti. Začal som čosi zaznamenávať už v poriadnom predstihu, no a väčšinu som dopísal až keď bolo odrodené.

Linky na súvisiace články

Prípravy

Je 19. apríl 2012 a my máme stanovený termín pre narodenie nášho druhého prírastku na 24. máj. Takže nám ostáva asi tak päť týždňov, ak som ešte nezabudol počítať. Rozhodol som sa aj počas druhého pôrodného obdobia si viesť takýto denník, možno sa ktosi v ňom niečo zaujímavé dočíta.

Ešte máme týždeň na to, aby sme si pobalili veci do tašky a boli pripravení na náhly odchod do nemocnice, ako nám radia všetky múdre knižky. Tak ako sme to brali pomerne na ľahkú váhu pri prvom, mám taký pocit, že ani po druhýkrát sa nebudeme príliš predčasne stresovať. Lepšie je si postresovať len raz a poriadne :-)

Nábytok sme už poprehadzovali, čosi sme aj dokúpili, čosi vyhodili, dvojkočiar už máme, už sme takmer celkom pripravení na príchod štvrtého člena našej mladej rodinky.

Praskla voda

Je 29. máj 2012 a už deň a pol je malý Peťko na svete. Boli to také fofry, o akých sa nám ani nesnívalo. Úžasný rýchly a bezproblémový pôrod nás prekvapil 27.5. večer. Keď som už odložil Elišku spinkať a Baška tam s ňou zaspala tiež, zapol som si počítač, že čeknem fejsbučik. Počujem potom okolo 8.40, že Baška vychádza z izby a že ide na záchod. Bola tam podozrivo dlho a tak okolo deviatej na mňa volá, že “Pepko, poď sem, mne praskla voda.”

Tak sme hútali, že čo teraz, lebo kontrakcie ešte nezačali. No tie však nastúpili hneď potom. Zavolali sme na číslo do pôrodnice a povedali im, čo sa nám prihodilo a oni že máme čakať, kým kontrakcie nezačnú byť ozaj silné, tak, že až nebude vedieť dýchať. Potom, že sa máme urýchlene dostaviť. No také kontrakcie sa dostavili veľmi rýchlo a už okolo desiatej sme mali všetko pobalené, zobrali sme Eli z postielky a zavolal som taxíka. Eli vôbec netušila, čo sa deje, lebo bola po celom dni strávenom vonku na slniečku, na pláži a v parku, celkom poriadne unavená. Len tak klipkala očkami a pozerala dookola a bola veľmi zlatá. Dudkala palček, stískala pipíí a občas čo-to povedala. Pobral som všetky tašky, Elišku ešte v slumber sacku, havka, pipíí, a pobrali sme sa dole na ulicu čakať na taxík. Ten dorazil o pár minút a to už Baška ledva stála a dychčala akoby už-už to malo ísť von.

Taxikár

Taxikár bol celý vyšokovaný a nervózny. Keď som mu povedal, že pôjdeme do nemocnice len čo teda odnesiem malú k Milošovcom, čo bývali len kúsok od nás, tak sa ohradil, že nie, nie, že neexistuje. Že najprv zavezieme Bašku do nemocnice a až potom malú kamsi k Milošovcom. No to by tak nešlo ani náhodou. Musel som ho v rýchlosti presvedčiť, že je to takmer cestou, že len musíme obísť malé Tesco, lebo tá ulička v ktorej naši známi bývajú je jednosmerka. Nechal sa presvedčiť, no rúbal jak drak, v križovatkách keď videl, že môže ísť, tak šiel v pohode aj na červenú. Vyhodil ma s Eli pred domom a ja som mu povedal že som za minútku nazad. Len čo som sa dostal k Milošovcom a predal som mu malú do rúk, dal som mu tašku a ešte také dva sčernané banány, už som počul, že taxikár dole nervózne vytrubuje. Tak som nechal všetko tak a utekal do auta, aby sme si náhodou neporodili ešte v taxíku. Pálil cez mesto tak, že Baška tam takmer porodila len kvôli jeho štýlu jazdy. Vykotil nás von, odpustil mi 20p čo bolo nad £10 a pobral sa preč.

Príchod do nemocnice

My sme sa akosi už dokrivkali k výťahom a na trináste poschodie. Tam nás vpustili, dal som im papiere, nasmerovali nás do najbližšej izby, číslo 11, a nechali nás tam čakať na zázrak. Baška po chvíľke sa zvalila na fit loptu, čo tam majú k dispozícii a potom prišla pôrodná baba, ktorá už si však nepamätám ako sa volala. Išla robiť ultrazvuk a také tie hlúposti, no keď videla o čo ide, tak to odfúrikovala a vybrala rovno balíček "Delivery Pack". Baške ruplo v krížoch a bolo to celkom počuť. Baba sa jej spýtala, "I think I just heard your back opening, did you hear that, sweetie?" A ja som si povedal, že keď nezbehnem na záchod teraz, tak nikdy.

Pôrod

Utekal som sa narýchlo vymočiť a poriadne si poumývať ruky. Nevedel som, či sa mi podarí už nájsť lepší čas na tieto nevyhnutné úkony. Potom keď som sa už vrátil do pôrodnej izby, bola Baška už vyložená na lehátku a šlo sa rodiť naostro. Nestíhal som sa ani čudovať, no za pár minút vyšla hlavička a ešte párkrát zatlačila a už bol celý Peťko na svete. Vyšiel hlavičkou aj pravou rúčkou vpred. Dá sa povedať, že vyšiel von “na Supermana”.

Po pôrode

Bol, chudáčik, celý taký fialový v tvári a nepekný, no na druhý deň už zmenil farbu a koža sa mu trošku narovnala. Eliška bola po pôrode dosť krajšia, no čo tam po tom. Tohto sme vytlačili na dva zábery a taký bol chudáčisko dotlačený, že mal oči spuchnuté, ledva ich vedel otvoriť. Až na druhý deň som si všimol, keď sa tými svojimi kukukmi obzeral dokola, že ich má celé krvavé, ako sa mu tak tá hlavička celá stisla. Teda hlavne pravé očko mal také “bloodshot”.

Ale naspäť k tomu ako sme rodili. Ako tak malý superman vyšiel von, hneď zo seba vykašľal vodu a trošku si pokričal. Dali ho takého mazľavého rovno Baške na boľavé bruško a len tak zľahka ho babica poutierala uterákom. Malý sa veľmo nemal k životu, trošku mu trvalo, kým sa prebudil a uvedomil si, že už je medzi nami. Bol ešte asi 30 minút spojený s mamkou cez pupočnú šňúru, hoci teda vlastne nebol. Len sme mu ju neprestrihli, kým bola placenta ešte stále dnu. Babica mu šňúrku stlačila a počkala kým v nej prestane byť cítiť tep. Potom po čase sa placenta uvolnila a Baška ešte párkrát zatlačila a už ju babica vytiahla von.

Zatiaľ čo porodiť bábätko nám trvalo len zhruba 20 minút, placenta sa nechcela od Bašky odlúčiť hádam aj pol hodinu. Po celý tento čas mala Baška na sebe, na boľavom brušku, položeného malého a do toho dostávala ešte kontrakcie, ktoré mali vytlačiť von placentu. Pri prvom pôrode sme čosi takéto nezažili, lebo sa nám zdá, že baba pichla Baške akúsi injekciu hneď po pôrode, za pomoci ktorej placentu vytiahla jedna radosť.

Potom som prišiel na rad ja so svojimi profesionálnymi ťahmi a hmatmi, keď babica nasadila na šňúru svorky a podala mi do ruky inštrument. Cvakol som ako odborník a tak som symbolicky priviedol na svet dieťa. ;-)

Potom sme sa šli kúpať, zatiaľ čo sa sympatický mladý muž staral o nášho bobka. Tentokrát to bol o niečo príjemnejší zážitok, pre oboch z nás. Navštívili sme znova tú istú kúpeľňu ako aj pred 16 mesiacmi (keď sme rodili Elišku) a napustili si vaňu. [vystrihnuté privátne detaily]


Linky na súvisiace články


Váženie

Potom sme sa vrátili do pôrodnej izby a ja som si šiel vyzdvihnúť Peťka. Vytiahli z kadesi váhu a odvážili ho. Najprv mi ho baba dala do rúk a pýtala sa ma, koľko si myslím, že váži. No nemal som ani poňatia. Vedel som síce, že Eliška vážila 3.61kg, ale nepamätal som si už, ako sa to cítilo v rukách. Malý sa mi zdal taký drobný a ľahučký, keďže som už bol privyknutý na 10-kilovú Elišku. Celkom ma potom teda aj prekvapilo, že malý mal 3.95kg. Celkom veľký bobák. Potom sme sa ešte trošku motali po izbe, zatiaľ čo pre nás vybavovali izbu (lôžko) o poschodie nižšie. Potom nás z pôrodnej izby vyprevadili, Bašku baba tlačila na vozíku, do výťahu, dole, a do izby číslo 15, až ku oknu a doľava.

Idem domov

Tam sme sa usalašili a ja som sa pobral domov. Cestou som sa zastavil u Milošovcov, kde moja maličká spinkala sladko, no bolo stále pre ňu najlepšie, aby som ju stiahol domov aj takto uprostred noci. Pobudil som Lindu, zobral malú z postieľky a utekal, s malou v rukách a s igelitkou so špinavými vecami zastrčenou za opaskom, tých posledných pár minút domov. Malá mi cestou prštekom poukazovala všetko čo len vedela - “pa(lma), brrrm (auto), kiee (kvietky)” - no a doma som ju len strčil, tak ako už bola v pyžamku a v slumber sack-u, do postieľky. Vypýtala si pipí, vytiahol som jej ju z tašky, podal a za pár sekúnd už bola tuhá.

Na druhý deň

Poumýval som riady a zalomil tiež, aby sme na druhý deň boli aspoň ako-tak svieži. Ráno Eliška výnimočne dlho spala, vstali sme až okolo 8.15. Som sa potom dlhšie motal okolo jej raňajok a tak, no a keď už bolo asi tak 10.30, tak som rozmýšľal, že by sme teda nešli do nemocnice za mamkou, ale rovno ju dám spať, keďže mi zaspávala už počas raňajok, taká vyťahaná bola po noci strávenej presunmi z jednej postele do druhej.

No potom nám volala mamka a chcela, aby sme jej priniesli plienočky pre malého, lebo vraj kaká ako kráľ. Že už 4 plienky mu vymenila a už jej došli zásoby. Tak sme osedlali kočiar a vydali sa na cestu do nemocnice. Takže okolo obeda sme sa objavili v Baškinej izbe na dvanástom poschodí, číslo 15.

Eliška a jej nový braček

Eliška najprv nebola novým bračekom prehnane nadšená. A keď malý spustil plač, tak sa ho bála a začala celá “mama, mama”. No potom začala sa o malého viac zaujímať a obkukovať. Čím ďalej, tým viac sa jej páčil.

Šli sme domov, pospali si, a večer okolo šiestej sme sa pobrali znova na cestu do nemocnice, tentokrát už vyzdvihnúť si našu mamku. Šli sme až tak neskôr preto, lebo naša mamka sa chcela najesť nemocničnej stravy. Keď sme prišli, už bola napapaná, tak sme si pobalili veci, vyzdvihli papiere z recepcie a po krátkom zdržaní sme sa podeli preč. Zdržali sme sa preto, lebo sme noc predtým, ako sme tak rodili o poschodie vyššie, zanechali zložku s fotkami z ultrazvukov v pôrodnej izbe. Chceli sme ju súrne ešte zohnať, ale tam sa rodilo ako na bežiacom páse a zložka už bola odprataná a zneškodnená. Hlave preto, že to bola taká tá Bounty zložka čo každá jedna matka fasuje od svojej midwife a dosť veľa mamiek vraj zanecháva túto zložku za sebou.

Škoda no, prišli sme o fotky z ultrazvuku. Zišli sme dole a po dlhom blúdení a prechádzke po chodbách a zákutiach nemocnice - Thomas Kemp Tower a Royal Alexandra Children’s Hospital - vyšli na parkovisku, kde nás taxík mohol hravo vyzdvihnúť.

Berieme si mamku domov

Taxík prišiel, trošku sme sa motali okolo skladania kočiara, lebo to som ešte nikdy predtým nemal naskúšané. Napokon sme si užili krátku jazdu cez Brighton, cez kopce a uličky, až sme prišli pred náš dom a pýtal len £8,60. Tak ako mi veľkoryso predošlý taxikár odpustil 20p, tak tomuto odborníkovi na skratky som dal pekných £1,40 naviac, aby si boli zarovno.

A boli sme doma, vonku ešte pieklo slniečko, bolo čosi okolo siedmej, len 22 hodín potom, ako Baške praskla plodová voda. Tak sme rodili my - rýchlo a efektívne.


Linky na súvisiace články


Posledná úprava ( Sunday, 24 June 2012 )
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >