Domov arrow Novinky arrow Slovenská Ambasáda Londýn, zápis do osobitnej matriky
Slovenská Ambasáda Londýn, zápis do osobitnej matriky
Hodnotenie čitateľov: / 50
SlabéVynikajúce 
Thursday, 24 February 2011
cedulaUž mám prvú časť vybavovania papierov pre našu čerstvo narodenú Elišku za sebou. Dnes som si zobral deň voľna a hybaj ho do Londýna na ambasádu. Sám neviem kvôli čomu sa tam chodí, ale viem jedno - každý, komu sa v Anglicku narodí dieťa sa tam musí do troch mesiacov zastaviť. Stojí to spústu peňazí, celá táto šaškáreň. Najprv sme museli zaplatiť asi sedem libier za kópie anglického rodného listu, ktoré nám vystavili priamo tu v Brightone, kde aj bývame a kde sme rodili. Potom nastalo relatívne ticho, kým sme si nepozisťovali čo a ako treba robiť ďalej.

Na našej ambasádse sa dejú zmeny. Prečítajte si oznam o zmenách platných od 1.1.2013

O tom, ako sa nám v Anglicku rodilo si môžete prečítať v inom článku.

Ak si z Brightonu alebo Hove-u, tu je naša komunita - Česko-Slovenská komunita - Brighton & Hove

Na hnusných stránkach slovenskej ambasády v Londýne sme zistili, že treba vybaviť akúsi apostilu. Neviem, aký to má zmysel, ale tak niekto si zarobil 35 libier. (Dodatok: Často sa pýtate, čo je to apostila, tak tu som odpovedal.) Dnes som na ambasáde zachytil čosi na túto tému, keď jeden chalanisko akosi pozabudol na apostilu a snažil sa hrať blbého a prehovoriť osobu za okienkom, aby to vybavila bez apostily. Povedala mu, že bez tej apostily, čo je nejaká vyššia forma overenia platnosti úradného dokumentu, že by im zo Slovenska navrátili žiadosť o zápis do osobitnej matriky. K osobitnej matrike sa vyjadrím už o chvíľku.

Takže k úvodným 7 librám, čo je všetko čo som musel zaplatiť tuto anglickej strane za všetko vrátane zdravotnej starostlivosti a všetkých služieb, som pre spokojnosť slovenských byrokratov musel vysoliť 35 libier aby tutofka-originál krásny rodný list bol nejakým kýmsi potvrdený, že je to ozaj ono. Áno, tento papier je naozaj rodný list. Apostila je taký malý papierik prilepený na zadnú stranu originálu kópie rodného listu. (Čo je to apostila?) Za to tisíc korún.

Originál, kópia, kópia kópie, apostila

Tu vsuniem ešte krátke vysvetlenie pojmov rodný list a kópia rodného listu a rozdiel medzi kópiou a originálom kópie rodného listu. Takže: rodný list (originál) - anglický rodný list je pekný prevažne červený papier, potlačený iba z jednej strany a obsahuje iba veľmi základné údaje o novorodeniatku. Teda, meno, pohlavie, dátum narodenia a miestno narodenia. Pod tým je ešte nejaké prehlásenie tej osoby, čo vedie evidenciu o autentickosti záznamov uvedených vyššie. To je všetko. To je ono.

K tomu ešte vydávajú kópiu rodného listu. Pozor, kópia má len málo spoločné s originálom. Je to dodatočný výpis záznamov z registra, ktorý je už o niečo kompletnejší a podobá sa už viac slovenskému rodnému listu. Papier je taký tmavý (čierny) a popísaný z oboch strán všetkými detailami, ako mená oboch rodičov, ich zamestnanie, trvalé bydlisko a tak ďalej a tak ďalej. Za malý poplatok vám v miestnej (anglickej) matrike vystavia týchto kópií koľko chcete (koľko si zaplatíte). Pozor, stále hovorím o origináloch kópií (čiže pekné kvalitné tlačivá plné detailov pripomínajúce slovenský rodný list). Samozrejme práve tieto kópie sú predmetom záujmu našich úradníkov, veď obsahujú všetky potrebné informácie. Preto odporúčam nechať si vytlačiť originálov kópií hneď niekoľko, kým sú ešte lacné.

Takže originál kópie rodného listu pošlete niekam do frasa a on sa vám zhruba za dva dni vráti nazad s nalepeným bielym papierikom na na zadnej strane. Je to úžasné ako rýchlo toto prebehne. Jeden deň to putuje tam poistenou rýchlo-poštou, za ktorú pekne zaplatíte, nalepia papierik za moment a obratom pošlú poistenou rýchlo-poštou nazad. Poplatok za poštu vám nebadane zaúčtujú do ceny za samotnú apostilu (biely papierik).

Ďalší krok k papierovému vybaveniu bábätka bola návšteva ambasády, kde bolo treba priniesť kópiu rodného listu s apostilou, doklady o totožnosti oboch rodičov a keďže sme zosobášení a stačilo, aby som sa do Londýna šarpal iba sám, tak som musel ešte priniesť originál sobášneho listu, aby si boli istí, že som oprávnený tam mávať so ženiným pasom. Nie som si istý, či ich zaujímal aj nejaký iný papier, ale pre istotu som tam so sebou ťahal aj originál rodného listu.

"Clovek sa nabeha od Saula do Paula kym nieco vybavi a este aj vdaka vlastnej "blbosti", ze som si ledabolo precitala, ktory to kus papiera - teda ktory z tych dvoch ang. RD treba doniest oapostilovany... Ci origos ...alebo kopiu origosu... No byrokracia jak sa patri. Ako na rodnej hrude, co na tom, ze 1600 kilakov zapadne... Samozrejme kopec penazi, 2 navstevy ambasady, kym sme vybavili ten slov. RD a dalsia, kym sme ho dostali do ruky. Inak, z abmasady volaju len RAZ. Ked vas nezastihnu, tak hold smola... Odkaz? Nehrozi. Nuz tak a moja smola, ze zmeskane telefonaty z cisel, ktore nepoznam, neriesim... Tak nam ten nas "vybojovany" RD lezal na ambasade este dalsie 2 tyz., kym som sa nenastvala a nezavolala, co sa deje. Po tejto skusenosti by na nikto neprinutil sobasit sa v zahranici a nech boh ochranuje tych, ktorym nedajboze v zahranici niekto skona...:((("
Martina J.

Cesta tam

Cestu som odbavil najlacnejším možným pohodlným spôsobom, kúpil som si celodenný lístok na vlaky Southern Railways za 12 libier a v pohodlnú hodinu som sa vybral na cestu. Zo stanice London Victoria je vežvyslanectvo vzdialené asi tak 50 minút príjemnej chôdze, alebo niekoľko zastávok metra. Keďže som vymákol jeden z mála dní, kedy v Londýne neprší a bolo vyslovene pekne a teplo (až prekvapivo na stred februára), vybral som sa tam peši. Na Hyde Park Corner, potom krížom cez celý Hyde Park a potom ešte pár metrov jednou ulicou a už som bol tam. Ambasádu nájdete hravo, lebo na peknej upravenej prázdnej ulici sa z ničoho-nič poneviera tlupa ľudí.

"...ked sme tam vonku cakali okoloiduci cudzinci sa medzi sebou rozpravali, ze preco tito ludia tu cakaju. hanbaaaaaaa. ..."
Ľubica A.

Ono to totiž nie je úrad ako každý iný, kde sa cítite aspoň trošku ako ľudská bytosť, ale na ambasáde rýchlo zistíte, že to je celkom iné miesto.

budova ambasady
Nenechajte sa oblbnúť veľkosťou budovy na obrázku... Pre vás majú vyčlenených tak 8 metrov štvorcových...

Čakáreň

Keď sa tam dostanete počas obedňajšej prestávky ako sa podarilo i mne, zistíte, že čakať musíte na ulici. Ani len cez prvú bránku sa nedostanete na také to malé parkovištečko, kde vás neskôr ako ovečky do ohrádky veľkodušne vpustia. Stojí sa na schodoch a na parkovisku. Okolo vás celkom zaručene budú poletovať deťúchy rôzneho veku, keďže väčšina ľudí tam chodí zapisovať práve narodenie dieťaťa a tak poniektorí prídu aj so samotným miminkom osobne, iní so sebou privlečú svoje staršie deti. Bolo ozaj super, že nepršalo, ale kamarát čo bol na rovnakej misii pred pol rokom také šťastie nemal a tak aj so ženou a bábätkom mokli.

Deti a Rodina

Facebooková komunitná stránka pre všetkých fanúšikov rodinného kruhu

"tym skutocnym problemom je naozaj cakaren a byrokracia. Matky s detmi (vacsinou babatka) su nutene cakat vonku v kazdom pocasi. Mojho vtedy 3mes syna som musela v dazdi nakojit na smiesnej plastovej stolicke. Chudacik bol vymrznuty, bolo ho treba prebalit - bohuzial musel pockat s ocinkom vonku kym maminka vsetko nevybavi. A po misii na ambasade hor sa hladat vhodne miesto na prezlecenie - kedze ambasada neposkytuje ani len toalety, boli sme nuteni ist do nedalekeho Hyde Parku. Chvala Panu Bohu, ze v Anglicku je uplne samozrejme mat na kazdom rohu toalety s kutikom pre mamicky..."
Linda K., kamarátka

Tak som sa nejak šťastne predbehol pred niekoľko ľudí a už od začiatku som čakal na schodoch. Po dlhšej dobe nehybného státia sa mi hlava trošku zatočila a takmer som sa z nich zosypal. Teda, oveľa radšej čakám na rovinke, respektíve v čakárni na nejakej lavici. Časenky? Nehrozí. Ambasáda je taký zvláštny archív socialistického nábytku a samotná budova je škaredá koláž socialistických architektonických prvkov. Keď sa vo vtipoch hovorí o tom, že slovensko je tridsať rokov pozadu, ambasáda je aspoň päťdesiat. Taký zázračný výlet strojom času, keď človek vlezie dnu. Vlastne už vonku sa človek cíti ako v nejakej čiernej diere.

Občerstvenie

Človek dnešný je celkom zvyknutý, že keď niekde čaká, môže si dať aspoň lacnú kávu zo stroja, alebo zbehnúť na záchod, keď je núdza. Zabudnite na to pri návšteve ambasády. Ja som vyčkal radu rýchlo, vlastne som vonku stál len pol hodinku. Ale to len preto, že som sa vopchal a stál som hneď od začiatku na schodoch a potom som dnu šiel asi ako štvrtý. Tí za mnou tam asi pobudli aj hodinku a pol. Ono ani to nie je nejaký hrozný údel, hrozné je skôr to, ako sa tam vonku na tom parkovisku nemáte ako skryť pred zlým počasím, ani kde sa vypišišvoriť. Ono, hádam to s toaletami majú nejak vymyslené, ale nezisťoval som. Každopádne to nie je tak, že si skrátka zájdete, keď vás napadne.

"...za posledne 4 roky sa tam nic nezmenilo. Rovnaka neochota, rovnake zufalstvo ked odchadzate (s tym statim vonku -- aj ja som zazila ked pani predo mnou potrebovala nakrmit babatko, a nepustili ju dnu, prsalo, fukalo, zima ako v ruskom filme -- empatia sa na ambasade nenosi). ach jaj."
Miroslava A.

Úradníci a spol.

Pracovníci vežvyslanectva sa k vám správajú celkom vžúdne a slušne. Hoci z človeka za okienkom som mal taký pocit, aký mám však pri styku so skoro každým úradníkom - že si v duchu o mne myslí: chudáčik človiečik maličký, ty si teraz odkázaný na moju milosť a ja rozhodujem o tvojom osude. Ale to je asi len taký osobný pocit, ktorý so mnou asi nikto nezdieža. Potom ako vás svalnatý muž vpustí dnu, tak vás požiada aby ste vyložili všetky kovové predmety z vrecák ako na letisku a prejdete cez detektor kovov. Prekutrá vám batoh, tak v ňom radšej žiadne nože nenoste, hoci máte v úmysle si v parku nakrájať klobásku alebo čo. Svalnatý muž je však distingvovaný milý človek, a tak táto krátka prehliadka je zaručene lepší zážitok, než ten čo sa naskytuje na letiskách. Z ľudí pracujúcich vo vežvyslanectve som mal celkovo dobrý pocit. Keď som zistil, že nemám dosť peňazí v hotovosti na zaplatenie poplatkov, bez akéhokoľvek problému ma ústretovo nechali odísť a vybrať si požadovanú sumu z neďalekého bankomatu.

Žiadosť o zápis do Osobitnej Matriky

Dostal som do rúk dva papiere a perečko, reku nech si povypisujem. Vlastne šlo o žiadosť o zápis nášho bábätka do osobitnej matriky. Táto osobitná matrika je pre ľudí narodených mimo Slovenska, keďže nepatria pod žiadnu inú matriku. Okrem toho, že všetky naše údaje sú vypísané v každom z dokumentov, čo som k žiadosti prikladal, VŠETKY údaje musíte ešte raz vpísať do žiadosti. Osobne som narazil na problém, že nepoznám PSČ manželkinho trvalého bydliska. V pase adresa nie je, v sobášnom liste som ju tiež nenašiel, v kópii rodného listu nášho bábätka tiež nie, tak som musel žene zavolať. No aj tu je problém. Vojdete dnu, prejdete cez ten detektor a máte zákaz telefonovať.

Takže len čo som zavolal žene aby som zistil, čo mám vlastne vypisovať a už ma trímal svalnatý týpek a, že tu sa nesmie a tak som žene položil. Najprv som sa čudoval o čo vlastne ide, že aký je problém s telefonovaním, ale potom som celkom pochopil - keďže miestnôstka do ktorej vás nasáčkujú má asi tak 6 metrov štvorcových, a ste v nej aspoň štyria naraz plus ľudia za okienkom tak je to tam celkom trma-vrma a ruch a keby sa do toho ešte kadekto vykvákaval na mobile, človek by nepočul vlastného slova.

Na takom rozheganom stole, či polici, či čo to bolo som čmáral po formulári a potom sa presunul asi meter a pol k voľnému okienku. Majú tam asi tak malú dierku popod plexisklo, že sa tam dajú presunúť tak nanajvýš pasy a obaly s dokumentmi. Človeka za sklom je ledva počuť. Ďalšia zaujímavosť je, že platiť sa dá len v hotovosti. A to ani netušíte koľko tam utratíte. Teda ja osobne som tam napokon zanechal celkom úspešne 44 libier.

Poplatky

Prichystajte si cash. Žiadosť o zápis do osobitnej matriky stojí 15 libier, overená kópia overenej kópie rodného listu stojí 9 libier. A ešte dvacku som zanechal celkom nečakane za odborný preklad kópie kópie rodného listu. Tento preklad si môžete zhotoviť aj sami, ale musí to byť na stroji či počítači. V tom nie je problém, ale musíte prekladať doslovne a do detailu, aj hlúposti čo sú v krúžku pečiatky. Problém bol taký, že hoci som si preklad prichystal, vytlačil, dokonca dve rôzne verzie, nech si vyberie ktorá mu lepšie reže, bolo mi to celé naprd, lebo som prekladal originál rodného listu a nie kópiu rodného listu.

Tu uvediem ešte doslovné inštrukcie zo stránky našej ambasády, pre tých ktorí si myslia, že som sa pred odchodom na ambasádu málo informoval:

Bod tretí:

Preklad rodného listu vydaného v UK do slovenčiny vyhotovený strojom alebo na počítači, ktorý si môžete vyhotoviť sami, alebo Vám ho môže vyhotoviť ZÚ, resp. Vám môžeme odporučiť prekladateľa.

Teda, dbajte na to, aby ste pochopili, že jediný dokument, čo našich úradníkov zaujíma, je kópia rodného listu, presne ten papier na ktorom máte nalepenú apostilu. Ten papier si pekne do poslednej bodky preložte na počítači a vyhnete sa tak celkom nečakanému výdavku 20 libier.

Vybehol som do najbližšieho bankomatu po cash navyše, lebo ja som tam šiel naivne s tým, že tam nechám tak nejak sedem libier a že ak by bolo treba viac, zaplatím kartou. Tak som sa trošku prešiel, našťastie s tým nebol problém. Keď som sa vrátil s peniazmi, ktosi už si vybavoval čosi iné pri okienku, tak som sa tam len na pár sekúnd vtesnal, prestrčil 44 libier cez škáru pod plexisklom, von vyšla účtenka, taká socialistická akú som už dávno nevidel, vytlačená vyblednutým atramentom, a v podstate nič, len že 44.00. Človek ani nevie za čo zaplatil, nedostanete žiadny papier, proste nič a ešte len tak aby reč nestála kolega spoza okienka dodal, že do štyroch mesiacov by to malo byť hotové. Ja vlastne ani doteraz neviem, že čo.

Vraj sa nám ozvú a ak nie, máme sa ozvať my. No to je ozaj dobré. A potom, že si tam po to máme prísť. Nemôžu to poslať, nie, to aby človek si zase deň voľna bral a zase kupoval lístky na vlak a strávil celý deň putovaním, len aby nejaké lajstro vyzdvihol. Asi to bude slovenský rodný list alebo si možno až prílišne optimistické predstavy robím. Skrátka, motanica sa nekončí. To som ešte zvedavý ako a za koľko sa nám podarí vybaviť zápis Elišky do ženinho pasu, ako dlho to bude trvať a kde všade kvôli tomu bude treba zájsť, či peniaze poslať.

Čo z toho / kam ďalej?

Zatiaľ som slovenským úradníkom poplatil okolo 80 libier a 12 ma stála cesta na ambasádu (a to som ozaj lacný človek, lebo som z viktórie šiel pešo), a za to vlastne nemáme NIČ. Len nejaký prísľub, že do štyroch mesiacov čosi bude vyhotovené. Cítim sa okradnutý. Vlastne nemám ani žiadny doklad o tom, že som kedy kde akú žiadosť podal.

Je to radosť. Veru radosť vybavovať ani neviem čo ani netuším prečo hlúposti pre malé bábätko, a to sme v európskej únii. UK síce nie je "v šengene" ale medzi šengenom a UK je akási policajná a justičná spolupráca či čo, no ani to nepomáha k uľahčeniu procesu. Ani to, že je rok 2011 a informačná éra v plnom prúde. Internet nepomáha v ničom. Platobná karta je vám nanič. Už to len celé nejak pretrpieť.

Perlička na záver

"no ja som zatial na ambasade bola len na stretnuti slovakov zijucich v UK. Vazeni, normalne som sa hanbila, co tam predviedli, ludia cakajuci na jedlo, napoje ste si kupovali a pritom sme zaplatili za vstup vratane obcerstvenia na podujatie.... Trvalo to nejake 2-3 hodinky, prisli sme cosi neskor, takze jedlo boli len zbytky, vstup do zahrady ambasady neoznaceny, tak sme si to cele obehli dookola. Necitila som sa 2x prijemne za tie peniaze. jedine co stalo za to, bola nejaka ciganska cimbalova skupina. Slovenska ambasada, ked citam tie vase prispevky, dufam, ze dost dlho nebudem nic od nasej ambasady potrebovat ;)"
Ľubka P.


O tom, ako sa nám v Anglicku rodilo si môžete prečítať v inom článku.

Ak si z Brightonu alebo Hove-u, tu je naša komunita - Česko-Slovenská komunita - Brighton & Hove



Skúsenosti druhých

"ja tiez nemam dobre skusenosti,my sme cestovali 5hodin s 2t babatkom,bola polovica januara a ani nepisem ake bolo pocasie,nasa mala plakala uz cez hodinu a my zufaly rodicia sme uz vybuchly na oblekoveho pana vo dverach tak nas vpustil dnu... prebalit a nakrmit malinkua kedze stale plakala tak mne dovolil ostat pri dverach vo vestibule,nepisem ako som sa citila ja aspon ze mala nemrzla,samozrejme ze manzel musel pred dvere,ja nerozumiem pristupu Slov.ambasady,ved je hanba co my Slovensky obcania musime zazivat,kedze detom koncia pasy musime tuto ubohu torturu absolvovat znova a uz teraz sa toho bojim,zabukovanie hotela je uz radsej pre nas samozrejmostou..."
Zuzka M.



"ja som mala podobne skusenosti s tou nasou ambasadou. cestovali sme dvakrat cela rodina az z Newcastlu. tak si predstavte ze sme museli bookovat hotel, vlak samozrejme ze sme museli nieco zjest. ked sme tam vonku cakali okoloiduci cudzinci sa medzi sebou rozpravali, ze preco tito ludia tu cakaju. hanbaaaaaaa."
Ľubica A.



"Ved ja som aj staznost pisala na ministerstvo zahranicnych veci, ale ani to nepomohlo..."
Žaneta G.



"ja som im tiez raz pisala email ohladom registracie manzelstva, kedze informacie na ich webstranke su ubohe, ale prisla mi odpoved nie na konkretne otazky z emailu, ale ze sa mam pozriet na ich website, ze tam vsetko je! Tak dovidenia ... hrozny pristup a hrozna website ... hanba"
Eva C.



"tak to iste sme si prezili aj my, akurat ze pred 2 rokmi mali na oficialnej stranke overeny rodny list a nie kopia tak sme si zaplatili apostile cestu z liverpoolu do londyna vystali sa v zime pred nasou slavnou ambasadou kde nam otvoril ...nejaky navonany fesacik a mimichodom poliak to uz vo mne vrelo a ked sme sa dozvedeli ze vsetko to bolo na hovno lebo potrebuju overenu kopiu to uz bol kolaps...takze pekne domov dalsie prachy vysolit znova do londyna a po mojej staznosti za cakam von na ulici s malym deckom a nemam ho kde nakojit a vymenit plienku nas pustili dnu ale len mna a maleho a po vykonani potrieb nasho syna sme boli vyprevadeny von , a mame dalsie baby takze uz sa zase tesime.....na ambasadu"
Bruno S.



"tiez mame podobnu skusenost - pri vybavovani pasu (samozrejme treba ist 2x, kedze slovensky pas je nieco extra a nemozu ho poslat postou), dohodli sme sa s kamoskou, ze sa tam pri tej druhej navsteve stretneme, kedze potrebovala zapisat die...ta... rovnako sme prisli v case obeda, kedze musime cestovat hodinu vlakom a cestovat pred deviatou je podstatne drahsie, toalety sme pouzili v parku ... po obednej prestavke sme prisli na ambasadu, postavili sa na schodiste (januar = zima, prsalo a fukalo) a "mily" mladik pri dverach nas vypoklonkoval za branicku, ktoru zamkol, so slovami, ze ma prist nejaka "dolezita" navsteva (asi by sme kazili dojem, taky zmoknuti a uzimeni), po 10 min. prisiel odomknut branicku, ze navsteva sa odklada a my sa mozme vratit cakat na schodiste...
kojenie a prebalovanie v cakarni s naslednym vypoklonkovanim z ambasady si kamoska zazila tiez, stastie, ze sme tam boli s nou a mohli sa pocas jej vybavovania papierov postarat vonku o maleho, 2 mes. deti totiz nechapu, ze treba 2 hodiny vydrzat (do slova a do pismena), kym sa vam podari nieco na slovenskej ambasade vybavit
dufam, ze tam tak skoro nebudeme potrebovat vybavovat ziadne papiere"
Zuzana Š.



"inak, celú tú našu ambasádu som nepochopila. dnu nepustili malého, ale kočiar prehliadli, tri minúty pred obed. prestávkou nás už nepustili dnu a samozrejme, že 3 min. pred koncom obed. prestávky nebolo otvorené. nechceli mi zmeniť bankovku, že musím mať drobné žiadna čakáreň, nič. ešte, že som malého nakojila v neďalekej kaviarni. ale z anglických zvykov si zobrali akurát to, že začínajú o 9-tej"
Lucia



"ja po skusenosti so Slovenskou Ambasadou v Londyne, som sa rozhodla veci vybavit na Slovensku. Sice som sa stretla s uradnickami, ktore mali 'komunisticky' pristup, ale boli vcelku ochotne pomoct. A aj ked som si sice musela pytat klucik od WC, aspon tam ten zachod bol! A nemusela som cakat na 'dvore' ale v teplucku v budove. A uz vobec nespominam to, ze poplatky boli minimalne. Vsetkym radim, aby si dietatko zapisali doma ak sa im to da."
Monika P.

Komentáre

Podeľte sa s ostatnými o Vaše názory:

Posledná úprava ( Thursday, 31 October 2013 )
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >