Domov arrow Novinky arrow Rodíme v Anglicku. Vyvolávaný pôrod na anglický spôsob
Rodíme v Anglicku. Vyvolávaný pôrod na anglický spôsob
Hodnotenie čitateľov: / 21
SlabéVynikajúce 
Ja ako cerstvy otecMožno ste sa ocitli ako i my v situácii, keď plánujete pôrod v Anglicku. Moja žena, Baška, a ja sme v dobe písania tohto článku v Anglicku už päť rokov. Obaja sme vyštudovali univerzitu v Brightone (University of Brighton) a po štúdiu sme teda v Brightone aj ostali, keďže čakáme bábätko a ja som si zhodou okolností zabezpečil vstup do kariéry softvérového inžiniera cez miestnu firmu RDF Group.

Tento článok o tom, ako prebiehal náš vyvolávaný pôrod, bude teda písaný z perspektívy 25 ročného (relatívne mladého už-čoskoro tatíka) žijúceho a pracujúceho v meste Brighton na juhu krajiny. Neviem ako veci prebiehajú inde, trebárs v Londýne, ale predpokladám, že nie veľmi odlišne.

Ako to je s vybavovaním potrebných papierov pre novorodeniatko nájdete v článku o tom, ako som pochodil na Vežvyslanectve Slovenskej Republiky v Londýne

Ak si z Brightonu alebo Hove-u, tu je naša komunita - Česko-Slovenská komunita - Brighton & Hove

Pred pôrodom

Čakali sme bábätko, plní očakávaní, už od Vianoc 2010. Na štedrý večer som prišiel skorej domov z práce a neplánoval som sa vrátiť nazad do roboty až do 4.januára ďalšieho roku. Mali sme termín stanovený na 30. december. Bol som si celkom istý, že do práce sa štvrtého vrátim už ako tatino.

Mali sme dohodnutú pomoc od kamarátov s odvozom do/z nemocnice (keďže boli sviatky a kamoš mohol vypomôcť). Taktiež sme mali naplánovanú moju svokru Anku, že priletí 30eho na 10 dní, že nám vypomôže v ťažkých začiatkoch. Termín prišiel, odišiel, ja som sa na nový rok vrátil do práce a všetci boli prekvapení, že stále nič. Bábätku sa na svet asi veľmi nechce.

Dnes je 9. január 2011 a my ešte stále nie sme rodičia. O dve hodiny ideme do nemocnice, máme dohodnutý termín na siedmu, začneme s vyvolávaním pôrodu a pri troche šťastia, dnes v noci alebo počas zajtrajška sa nám podarí na svet priviesť to naše malé dlho-očakávané. Ale pekne poporiadku...

Termín a kontrola

Tridsiateho, keď sme mali termín, Baška zašla na návštevu svojej pôrodnej baby do miestnej kliniky a tá plná optimizmu, no veď to oni tak musia, spievala o tom ako sa teší, že už cez víkend (to vtedy bol štvrtok) by sme celkom isto mali rodiť, keďže dieťatko je pekne nízko usadené a dobre otočené a tak. Ak by sme do týždňa neporodili, tak že sa má zastaviť znova na ďalší štvrtok a že jej urobí procedúru, ktorá sa tu nazýva "membrane sweep".

Membrane sweep

A tak týždeň sa pregúžal okolo nás, Anka (svokra) už možno začala tušiť, že prilietala (takmer) zbytočne. Baška teda šla o týždeň na tú procedúru. Na ten membrane sweep. Jedná sa o manuálne podráždenie membrány okolo bábätkovej hlavičky, okolo krčku maternice (cervix), čím by sa malo vylúčiť určité množstvo prostaglandínu. V 50% prípadoch to vraj spôsobí, že takto podráždená žena do 48 hodín porodí dobrovoľne.

Podráždili nás a tak sme čakali ďalej. Pri tejto návšteve pôrodnej baby po siedmych dňoch od termínu si moja žena dohodla rovno termín indukcie (vyvolávania) s miestnou nemocnicou Royal Sussex County Hospital. Tento termín si dohodla na nedeľu 9. januára 2011 (dnes) a keďže je prvorodička (čerstvých 26r.) tak ju objednali na večer o siedmej (o dve hodiny).

Zajtra o štvrtej ráno od nás odchádza Anka, letí už domov, vnúčatka si veľa neužila teda... Dobrá rada nad zlato, neuponáhľajte sa pri kúpe leteniek pre rodinných príslušníkov, počkajte až kým sa nenarodí. Počkajte, ešte lepšie ešte niekoľko týždňov po narodení pred prvými výpravnými návštevami. Ono, všetci si chcú bábätko poovoniavať, ale treba sa vyhnúť tomu, aby všetko padlo tak nejak na jednu kopu.

Viem o čom hovorím, lebo zajtra ráno k nám pricestuje môj otec s rodinou (so svojou ženou a mojou malou 5r sestričkou Katkou). Ako sa vraví, podajú si kľučky so svokrou. A my budeme do týchto všetkých príchodov/odchodov rodiť, mne to treba akosi skoordinovať s prácou (celkom pekne nám to podľa originálnych plánov vychádzalo na všetky tie voľné dni okolo sviatkov). Proste, budeme tu mať pár dní ešte divočinu. Dúfajme len, že to vyvolávanie v nemocnici dnes v noci dopadne dobre. Dúfajme, že bábätko bude zdravé.

Pre zatiaľ v tomto bode končím, lebo ešte neviem ako čo dopadne. Nedeľa, 9. január 2011, 4:50pm.

V nemocnici

Prišli sme do nemocnice a po troške blúdenia po chodbách sme našli tie správne dvere. Vedeli o nás, hneď sa nás ujali a zaviedli do našej "izby". Teda vlastne uprostred chodby ležala taká opustená posteľ a keď sa okolo nej zatiahla taká modrá plachta, tak z toho zrazu bola izba. Veľmi neútulne situovaná, ale zato celkom príjemná. Stále viac súkromia, než na zdiežaných izbách aké sú hádam celkom bežné na Slovensku.

Po chvíľke vybažovania sa sa u nás zastavila pani doktorka (asi), a pokecala trošku o tom čo a ako zhruba sa bude robiť, potom pripojili na Bašku dva tie monitorovacie čidlábaska na monitoroch, jedno na tep bábätka, jedno na maternicové sťahy (tocometer), nechali nás 30-35 minut posedieť a pomonitorovať, aby mali súvislý jeden dlhý graf, podľa ktorého sa vedia potom orientovať asi ako je na tom maminka a v akom stave ako je vo vzťahu k nej bábätko. Potom nás chvíľku nechali napokoji, aby sa Baška mohla ísť vypiškať, ak treba, lebo nás čakalo druhé kolo monitorovania, počas ktorého sa asi len ťažko dá niekam odísť. Tak sme pauzičku obaja využili a potom nasledovala tá časť, pri ktorej sa dávajú dole aj nohavičky.

Natiahla si doktorka rukavičky a trošku sa pošprtkala, ako to všetci robia. Skonštatovala, že dieťatko je pekne nízko, že je cervix dobre uzavretý, čo jej nedovožuje prasknúť vodu (keby teda to bolo v tej pozícii, že by jej mali prasknúť vodu, tak by ešte nemohla). Že tak jeden prst je všetko čo sa jej podarí vopchať. Potom bez väčšej ceremónie vybrala takú bielu tabletku (čípok) prostaglandínu a za sekundu ju odborným ťahom ruky zaparkovala na správne miesto kdesi do jej útrob.

Tabletka zabrala takmer hneď, lebo na tocometri vybehli bezprostredne vyššie čísla z meraní. Doposiaľ sme nezaznamenali vyššiu maternicovú činnosť než 20-30, bežne však len okolo 5-10, no po tabletke sme do piatich minút zaznamenali prvú kontrakciu už okolo 70 čísel, potom sa to vrátilo do okolia 30-40 a ďalších 5 minút sme už mali kontrakciu o sile 97, potom znova o 5 minút už 120 a keď po dvadsiatich minútach prišli skontrolovať grafový papier, skonštatovali, že všetko vyzerá výborne, super, parádička, a že sa máme ísť poprechádzať po vonku, keď sa nám chce. To bolo super, tak sme šli a pekne sa poprechádzali okolo parku a potom popri mori. V pravidelných intervaloch nás navštevovali slabšie kontrakcie, čiže tabletka pekne zaberala.

Po návrate nazad do nemocnice už bolo v našom okolí ticho a ja som sa musel už spakovať preč, aby sme tam nerušili a aby sa tam medzi ostatnými už-možno-čoskoro-rodiacimi ženami cez noc nemotal nejaký ja. Okolo 22:15 som sa teda pobral a už od jedenástej som doma. Teraz je 00:15, pondelok 10. januára 2011 a po telefonáte so ženou viem, že kontrakcie sa zosilnili a že je v celkom slušných bolestiach, tak som zedavý či do rána dačo pospím.

Rýchla zmena okolností

Až s úsmevom na perách čítam predchádzajúce riadky. Toto píšem o 21:38 v sobotu, 15. januára 2011. Naša dcérka Eliška je už skoro týždeň na svete a všetci sa máme skvelo. Ale aby som dokončil, čo som mal načaté:

Naposledy som tu písal 15 minút po polnoci, vlastne už v pondelok ráno, 10.1.2011. Zaujímavé, lebo päť minút neskôr som už utekal na taxík. Volali mi z nemocnice, že už Bašku previezli o poschodie vyššie, na trinástku, pretože je "in labour", inými slovami už rodí a ja by som sa sakra mal poponáhľať, ak by som chcel byť pri tom.

Prifučal som do nemocnice a vrazil rovno do dverí, za ktorými stenala Baška. Tá už bola takmer mimo realitu a ani poriadne nevnímala, že som prikvitol v miestnosti. Po chvíľke som vážne nevedel, čo tam mám robiť. Či tam nie som skôr na oštaru. Romantické predstavy o tom, ako sa budeme počas celého pôrodu držať za ruky a spolu sa snažiť dýchať a čojaviem čo ešte... Môžno pri pomalších pôrodoch, ale náš bol super špica. Ledva som sa začal zamýšľať nad tým, že prepánajána čo tam budeme robiť ak sa toto potiahne ešte niekoľko hodín, keď sestra povedala, že za pár minút by už malo byť po všetkom. Vážne? Ozaj, ale pekne poporiadku.

Tabletka, či čípok, ktorý budúcej mamičke odborne implantovali na správne miesto zabrala tak úžasne, že po miernych kontrakciách nastúpili silnejšie a potom už hneď také silné, že ju hore museli presúvať na vozíčku. Bábätko sa už celkom určite začalo drať von, no ešte bolo treba počkať, kým sa maminka roztvorí. Keďže toto prebiehalo neskutočne rýchlo, tak to aj tak neskutočne bolelo. Navrhovali jej dať si krátky teplý kúpež, v ktorom by sa bolesť krížov mala zmierniť. Aj sme počuli prúd vody ako kdesi za dverami padá do vane, no zrazu rupla plodová voda a sestra už len kričala, aby vodu vypli, že už na wellness pobyt vo vani nezostáva čas. Aj ja som na vlastné oči mohol vidieť, že sa priebeh pôrodu tak ako si zrýchlil.

Po chvíli už bolo vidno malý pramienok vláskov, to sa mi ešte nechcelo veriť, že tam kdesi blízko zaručene bude aj hlavička. No potom zažala vykúkať aj hlavička a bolo jasné, že pôrod do rána naťahovať nebudeme. S kopou vody a iných tekutín sa na svet dostavila hlavička malého tvora z inej planéty. Pohľad to nebol najkrajší, ale úžasný tak-či-onak. Potom sme ešte zotrikrát zatlačili a akonáhle sa podarilo sestre schmatnúť bábätko za ramienka, tak ju už viac-menej celú vytiahla von. Tento úkon mi prišiel trošku surový, ale asi by sa to dieťatko horšie domačkalo keby sa tade dralo pomaly, než keď ju na pár sekúnd tvrdšie schytí odborná ruka.

A už bola von. Naša malá krásna Elizabeth. Po pár sekundách už mala prst v puseeliška s prstom v puse a cuckala, lebo hneď na ňu prišla chuť. Pichli Baške jednu injekciu do nohy pre pôrod placenty, neviem presne z akých dôvodov alebo na aký účel, ale za pár sekúnd z Bašky sestra veľmi skúsene vytiahla aj placentu. Strašili nás predtým, že táto fáza pôrodu môže sama o sebe trvať od 30 minút po niekoľko hodín. Ale my sme to tak nejak celé mali zmáknuté za pár minút. 1:07 ráno bola naša maličká už na svete. To bola rýchlosť, že? Hodinu predtým som ešte ležal doma a písal tento článok v kompletnej neistote. Celé sa to zbehlo tak nejak za pol hodinku od kedy som sa dostal do nemocnice. Pár minút po mojom príchode sa Baška prevrátila do finálnej polohy, v ktorej potom aj porodila. Oni tu v Anglicku dosť často radia meniť polohy ostošesť. No poslednú polhodinku sme strávili v klasickej polohe pri ktorej prichádzajú deti na svet.

Po pôrode

PlacentaSestra nasadila na pupočnú šňúru svorky, podala mi také malé zakrútené nožničky a vravela čosi o tom, že treba aspoň dvakrát zabrať, lebo že ten káblik je celkom pružný a ťažko sa strihá. No o tom som ja bol vopred informovaný, tak som to kompetentne schytil, cvak a bolo. Ona ešte hovorí, že ešte raz a ja pozerám, že načo. Celkom ju to prekvapilo, aký som skúsený strihač pupočných šňúr. Hehe.

Placenta aj s odstrihnutým káblom leteli do takého vandlíka ako špinavá bielizeň. Potom neskôr som si ju mohol poprezerať a odfotiť.

Bábätko len tak nahrubo pootierala do uteráka a už sme sa z neho mohli nerušene radovať, lebo sa vytratila z izby, nezostal po nej ani smrad, a my sme zistili, že sme tam celkom sami, len my traja - Baška, ja, a Eliška.

Neskôr nám už po druhýkrát napustili teplú vaňu a do nej sa Baška šla dať trochu dokopy. Nečakajte žiadnu pomoc. Oni tu majú k pôrodu taký ľahký prístup, že ak prebieha všetko v poriadku, tak sa vôbec nestarajú. Čo ja osobne považujem za správne, ale ostatní čo som tak počúval názory, sa skôr ponosovali, že starostlivosť je slabá. Ja by som skôr oponoval - starostlivosť je akurát primeraná, veď pôrod nie je choroba, ale prirodzený úsek v živote človeka.

Ono sestra sa po nejak čase zastavila na nás kuknúť, dotrepala so sebou stolík s váhou a zvážila nám ratolesť. V Anglicku sa deti nemerajú, pretože to nemá zmysel.

bábätko na váhe
Tak ak dobre prizriete, všimnete si, že má 3.61kg
Váhu potom ešte niekoľko dní sledujú a zapisujú, aby sa mohli uistiť, že bábätko dobre papá a rastie ako má, no o dĺžku sa tu nikto nezaujíma. Je to super, hlavne pre to malé dieťatko, je mu dosť nepríjemné keď ho prekladajú cudzí ľudia z prava do ľava, keď ono si pokojne hovelo ešte pred momentom v brušku. A ešte keby ho mali naťahovať a merať... Komu to je na čo dobré?

Ráno po pôrode

V miestnosti, kde sme rodili, som mohol aj prespať, tak mi doniesli plachtu, ktorú mi prestreli na žinienku v rohu miestnosti, kde sa inač považovala fit lopta a bean bag. Tam som ľahol na zem a pospali sme si. Eliška v takej plastikovej vaničke, Baška na svojom lôžku, no a ja v rohu na zemi. Keďže sa mi nespalo zrvona úžasne, tak som po pár hodinách už bol hore a trávil čas prezeraním si nášho diela.Rano po pôrode Aj Bašky. Krásne. Krásne sme si vybavili. Veľmi som spokojný. Všetko dopadlo nad moje očakávania.

Okolo obeda nás presunuli nazad o poschodie nižšie, už medzi ostatné popôrodné ženy. Lôžko bolo pekné pri okne, s výhľadom na Marínu a pobrežievýhľad z popôrodného oddelenia, mali sme tam pekné intimčo a Baška tam strávila ešte niekoľko hodín do večera, keď sme sa po ňu zastavili aj s mojim otcom. Čiže celý náš výjazd do nemocnice trval ani nie 24 hodín, vrátane vyvolávania, pôrodu, a poldenného "pozorovania" mamičky na oddelení. Večer 10. januára 2011 sme už boli doma aj s malou princeznou.

Ako tak to naše malé šťastie rastie, zbierame pekné fotky, ktoré nájdete v tomto článku.

Ako to pokračovalo s vybavovaním potrebných papierov pre novorodeniatko nájdete v článku o tom, ako som pochodil na Vežvyslanectve Slovenskej Republiky v Londýne

P.S.

A ešte bodka na záver, svokra Anka stihla uvidieť svoje nové vnúča na poslednú chvíľu. Keďže jej vlak odchádzal až okolo piatej ráno a Eliška sa stihla narodiť niečo po jednej, tak už okolo druhej ráno prifujazdila do nemocnice aj Anka a hodinku a pol si mohla vychutnať pohľad na nové vnúča. Všetko dobre dopadlo. Aj všetky sestry na oddelení mali z tohto happyend-u veľkú radosť. Najviac však asi Baška :-) Z celého večera sa určite najviac radovala Eliška, veď po prvýkrát uvidela svojho tatíka!




nožky malej Eli
Nožky malej Eli

Ako tak to naše malé šťastie rastie, zbierame pekné fotky, ktoré nájdete v tomto článku.

novopečený tatík
Novopečený tatík

Ako tak to naše malé šťastie rastie, zbierame pekné fotky, ktoré nájdete v tomto článku.

Elišku vážime v lavóriku
Elišku vážime v lavóriku, spokojne sedká ako malý Aladdin

Ako tak to naše malé šťastie rastie, zbierame pekné fotky, ktoré nájdete v tomto článku.

Posledná úprava ( Friday, 18 January 2013 )
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >