 Len tak v skratke, aby bolo cosi nove na stranke: v nedelu vecer sme si boli posediet a zatancovat na zasnubnej hostine Baskinej egyptskej spoluziacky Nancy. Bolo to celkom zvlastne tam ist, kedze som ju vlastne ani nepoznal, len co ma s nou Baska asi pred rokom raz zoznamila. Taktiez nas aj dost prekvapilo, ked sme tam prisli, ze osadenstvo je 100% egyptske (skratka taki tmavsi ludia ako z blizkeho vychodu) - teda okrem nas dvoch bielych tvari. Este jedna Baskina spoluziacka bola s nami, ale ta je z Cyprusu, tiez taka tmavsia, ta trochu lepsie zapadla do davu nez my.
Este k tomu teraz som taky vyblednuty z pobytu v totej nasej temnej chyzi, taktiez som cerstvo vykoseny nakratko, tak som si tam pripadal ako skinhead. Zopar egyptanov si ma prezeralo so zacudovanym pohladom, ze ako sa tu tento clovek dostal - ved aj ja som sa divil.
Bolo vsak super. Skoda, ze sme museli dost skoro odist, teda prave ked sa zacala roztacat zabava. Museli sme stihnut posledny autobus do Brightonu, lebo oslava sa konala v Shorehame. A kedze to bola nedela, tak tie busy chodili len velmi zriadka a posledny uz 20 minut po desiatej - ledva sme do seba stihli napchat dake egyptske dobroty a uz sme obliekali bundy a prasili prec.
Ale pekne poporiadku: najprv sme zmeskali autobus takym zaujimavym sposobom. Ja som dobehol a vosiel dnu, ze ho zdrzim kym Baska dobehne. Ale sofer nemal naladu na cakanie, odpocital 5-4-3-2-1 za dve sekundy a ked Baska bola dva metre od dveri, tak ich zavrel a zaradil sa do pruhu. Ja na palube, ona vonku. Debil. Tak som vyzdvihol Andriu (tu Cyprusanku) a vystupili sme na dalsej zastavke, kde nas potom dobehla Baska. Dalsi bus az o 40 minut, tak sme zasli na pivo do pubu pobliz zastavky.
Vlastne super, ze sme ten bus zmeskali, lebo to sme este netusili, ze po prichode do Shorehamu nas caka hodina a stvrt cakania na prichod zasnubenych, a keby sme boli stihli autobus, tak tam sedime a nudime sa cele dve hodiny. Aspon sme si dali drink, posedeli, pokecali v prijemnej atmosfere a sli potom na zastavku vcas.
Ako som vravel, po prichode do spolocenskej miestnosti sme sa usadili a cakali hodinu a stvrt na Godota. Potom sa prihrmeli a hned sa zacala hudba, tanec a tak dalej. No spociatku sme sa len divali a nechapali o co ide. Potom sa na parkete utvorila mala skupinka ludi, zasnubeni tancovali a okoli nich blizka rodina stala a tlieskala do ritmu. Pesnicka za pesnickou mala podobny rytmus a v kazdej sa spievalo Habibi. Baska sa ma spytala, ci sa nechcem pridat do kruhu. Ja najprv, ze ne a potom som sa pozrel na hodinky. Vidim - uz mame len 45 minut do odchodu na zastavku, tak to aby sme sa radsej sli trosku poknisat, zatlieskat do rytmu habibi, aby sme nechodili na zabavu celkom zbytocne. Chvilu sa priecila, vraj az dalsiu pesnicku, az dalsiu... a potom sla.
Tak sme stali, mierne sa knisali zo strany na stranu, tlieskali - konecne som videl Nancy aj jej druha zblizka, obaja vyfesakovani jak na svadbu. Ich rodina bola ale milo prekvapena, ze sme sa medzi nich vmisali, tak nas tahali do kruhu a tancovat a co... netrvalo dlho a uz sme boli vo vlaciku, trochu sme sa plazili okolo saly, potom sa to roztrusilo (k mojej velkej ulave). Este chvilka tlieskania do rytmu a uz nosili jedlo na stoly. Kuk na hodinky, este mame 15 minut, stihame! Zapli svetlo nad parketom, stisili hudbu a ludia sa pobrali bufetovat. Presne vcas! Z kazdej dobroty som skusil trochu, este zvysovalo 5 minut, tak som skusil z kazdej dobroty este raz trochu, a potom sme sa sli rozlucit so zasnubenymi a utekali na autobus.
Taky kratky prijemny zazitok, vzdy sa rad kamsi vmiesam :) |
