Sli sme vratit kartu od izby a reku, ze si dame kavu, no ziadny taky zazrak sa nestal, bo zjavne kavu presne o desiatej schovali, a my 20 minut neskor sme uz mali smolu a len oci na plac - z pravej hnusnej americkej vodovej kavy sa nam neuslo. Ta co uz. Sli sme do centra St. Louis, kde sme zaparkovali nedaleko tej ich paradnej veci - taky ten obluk hned pri rieke Mississippi, ono sa to nazyva Brana na Zapad, pretoze prave toto mesto bolo klucovym bodom ku vsetkym vypravam na zapad Ameriky. Prave odtialto sa roku 1804 vydali na svoju preslavenu objavitelsku cestu Lewis a Clark, proti prudu rieky Missouri. Toto vsetko neviem len tak z vlastnej hlavy, ale som mal moznost o tom vidiet film v muzeu dole pod tymto architektonickym zazrakom.

Pozreli sme si film o vyrpave Lewis a Clarka a o objavovani americkeho zapadu, potom sme sa vyviezli takou super supravou okruhlych vytahov na vrch tej brany, kde sme sa dozvedeli, ze sa nachadzame 192 metrov vysoko. V podstate tie gulate v vytahy stupali takmer kolmo nehor, ale aj sa trosku posuvali najprv jednym smerom zo suterenu brany pod jednu z jej nuoh, a potom oblukom smerom k vrchu brany. Vo vytahu nahor sme sedeli spolu s este dvoma cudakmi s divnymi strihmi vlasov a celkovo zvlastnym zhladom. Spytali sme sa ich ci su Amish, a oni tak velmi hrdo, ze hej a ze ich predkovia pochadzaju zo Svajciarska (neviem ako toto bolo relevantne, ale povedali to hned jednym dychom). Mali vo vedlajsich vytahoch aj zeny, take v cepcoch a oblecene v jednoduchych plastoch, ci zasterach skor, no proste na nich radost pozriet, ked tak boli pokope. Ako z Weird Al Yankovich-ovho klipu Amish Paradise.

Zhora sme mali prekrasny vyhlad na cele mesto a jeho mrakodrapy, aj na rieku Mississippi a na rozne mosty veduce cez nu. Ja osobne vyhlady z vysok velmi oblubujem, tak som bol uneseny. Super vec. Krasne nieco, velmi odporucam kazdemu. Dole bolo muzeum osidlovania Ameriky, dve kinosaly kde premietali kvalitne filmy a celkovo ta jazda gulatym vytahom a vyhlad zhora, vsetko to stalo za to. Poplatok nejakych $14 dolarov.

Potom sme este presli peso ku staremu Courthouse - sudny dom - kde sme mohli vidiet niekolko sudnych sieni, kde sa vraj odohrali historicky velmi vyznamne procesy, v ktorych sa cierni otroci sudili o svoju slobodu, vyhrali a tak sa zacala obcianska vojna. Avsak prave tam cosi prestavovali, mali tam lesenie vztycene az po krasny strop, tak to trosku zavadzalo a nedali sa prilis krasne fotky porobit.

Odtial sme sa vratili k autu, nasli Walmart, kupili si pecene kurca, chlieb, hrusky, kysle uhorky, kolu, a potom sme si na peknej luke pri jazierku spravili bufet. Dobre sme sa najedli a potom tato zaspal v aute s notbukom na kolenach a ja som odpadaval za volantom, tak som robil caste prestavky, teda vzdy ked bolo stavadlo. Aspon sa trosku prejst, prevetrat, napit sa, dal som potom do seba energy drink a uz som bol celkom slusne prebraty. Teraz sa seriozne blizime k Chicagu, tak vlastne aj sa rozlucim, dnes nas uz nic uzasne necaka. Mozno zajtra. Tak koncim, dobru noc.