Neudialo sa toho dnes prilis vela, zato to bol prekrasny den v prekrasnej prirode a na nadhernych plazach. Netahali sme sa autom velmi, len co sme mozno 200 km spravili, ale aj to rozsekane na 20 kratkych kuskov je uplne v pohode. Obzvlast, ked este aj tie kratke kusky su po krasnych prazdnych hladkych cestach cez malebny piniovy les a cez vysokymi travami zarastene mociare ci jazierka.

Vytiahli sme sa rano z Tallahassee, a zamierili ku pobreziu, zeby sme uz konecne po vsetkych tych dnoch zbadali ten vytuzeny Karibik. Chceli sme este cosi nakupit v jednom obchodnom centre v meste, no kedze je sobota a my sme skori ranni vtaci - ja velmi nedobrovolne, ale ozaj casom netreba plytvat, ked je toho tolko co zazit – vsetky obchody boli este pozatvarane. Tak sme sa poprechadzali, popijajuc za jazdy klasicku nedobru americku kavu. Hoci sa na tu kavu stazujeme, davaju ju rano v kazdom hoteli zadarmo, tak si do nej prisypeme creamer a vela cukru a, z cirej potreby po ranu daco teple vypit, tu hnedkastu vodu vopchame do seba.

Previezli sme sa do obchodu, kde sa dali nakupit akesi potraviny a pokupili sladke kolaciky, ktore sme pocas trosku dlhsieho useku cesty v aute schrumli s Coca-Colou ako ranajky. Nevedeli sme presne kam by sme chceli ist, ale ako tak slnko stupalo po oblohe, auto sa nahrievalo a nahrievalo, pocitovali sme potrebu uz skocit na chvilocku do mora.

Zastavili sme sa v jednom areali, v ktorom boli parcely na predaj a akysi chlopaci tam vysekavali stromy a robili kadejake ine upravy. Pozdravili sa a my sme presli pokojne okolo nich. Tato zrazu vykrikol, ze dik jaky pavucisko. Kuknem a ozaj, hnusne velke cierno-zlte pavucisko bolo posadene v strede velkej siete utkanej v zabradli boardwalk-u. Boardwalk je chodnicek pozbijany z dosiek, zvetsa postaveny mierne nad zemou na drevenych koloch. Taketo riesenie chodnika je dobry napad v takychto bazinatych castiach sveta, aby clovek mohol prejst z miesta A do miesta B suchou nohou.

Zacali sme trosku fotografovat toho pavuka a odzadu sa na nas ozvali robotnici, ze ci vieme, ze stojime na privatnom pozemku. My, ze ok ok a pomaly sme sa poberali nazad k autu, okolo nich. Povypytovali sa, ze ci chceme tu kupit pozemky a co a to, no ked sme vysvetlili, ze sme zvedavi europski turisti, tak nam zapriali pekny den, odporucili ist si pozriet Alligator Point, no a my sme sa podeli v dobrom. V Amerike nie je sranda pohybovat sa po sukromnom pozemku, a uz duplom nie v Juzanskych krajinach. Clovek by mohol prist k par brokom do zadku, v lepsom pripade k rozhovoru so Sheriffom a pokutou.

Sli sme teda na ten Alligator Point, co bol tenky a dlhy polostrov, na ktorom boli postavene pekne vilky a dovolenkove domceky, no zial sa po nom nepremavali ziadne aligatory. Trosku nas to tam sklamalo, a uz sme sa velmi velmi chceli okupat. Na Alligator Point-e bol kazdy fliacik zeme privatny a boli sme sa len na chvilku pozriet na malu verejnu plaz, kde vsak nebolo velmi lakavo vdaka vyplavenym chaluham.

Vratili sme sa naspet na pevninovu cast a tam sa rozhodli napokon okupat, ked sme nasli stavadielko so zachodmi, sprchami a piknikovymi stankami. Prezliekli sme sa do plafkoch a vliezli do tepluckej vody. Aj tam sa po plazi povalovali chaluhy, ale tomu sa nedalo pomoct, tie boli vsade. Voda bola taka zlvastna oranzova, ze sme cely cas pozerali len na ruky a nohy, ake su pod tou vodou oranzove. Sfarbenie sposobila primes vody z vnutrozemia, kde je hlina celkom oranzova uz hadam od Tennessee. Zaplavali sme si, najedli sa na piesocku, o ktorom musim tiez zanechat niekolko riadkov.

Piesocek je celkom biely ked na neho svieti slnko, cloveku ide az oci vypalit. Ked je pod mrakom, tak piesocek je velmi svetlo vanilkovej farby a je maximalne jemnucky, kedze jeho zrnka su celkom nadrobno pomlete musle. Ked som do neho siel nakreslit rukou srdiecko pre Basku, zaskripal ako kolesa na asfalte v smyku. Potom sme po plazi chodili a suchali nohami, aby sme vydavali ten smiesny zvuk.

Odbocili sme z nasej cesty do Panama City a vybehli na taky dlhy most na ostrov sveteho Juraja (St. George Island), kde sme si odfotili krasny majak a potom sme sa pobrali na vychodny koncek ostrova, kedze mapa hovorila, ze tam ma byt narodny park. Uz na internete sme o nom citali, ze je to tam prekrasne, tak sme sa sli na vlastne oci presvedcit. Zaplatili sme vstupne $6 a previezli sa cez piesocnatu krajinu ku prvemu parkovisku. Zastavili sme a vybehli sme sa pozriet na plaz. Nadhera, hned nas napadlo, ze sme ani nemuseli sa kupat a piknikovat tam na tej plazi predtym, kedze tu bolo celkom ludoprazdno a taka sceneria ze az.

Tak sme naskakali do auta a posunuli sa o par metrov dalej, kde bolo dalsie parkovistecko, potom dalsie, dalsie, potom nejake bufety a miesta na grilovanie, miesto kde lode vchadzali do vody, kemping skryty v borovicovom poraste... Vsade daco a skoro vsade sme sa zastavili, popozerali a pofotili. Potom sme si urobili mensi vylet do divociny – teda na tu stranu ostrova porastenu borovicami. Sprvu sa slo po peknom dlhom boardwalk-u na taku peknu plosinu nad vodou, z ktorej sme mohli pozerat na vsetky strany a kochat sa naskytnutymi vyhladmi. Voda bola asi nejaky zaliv a na vsetkych jej okrajoch rastlo vsakovake suchorie, v ktorom sa domnievame, ze sidlia aligatory. Vraj ich tu je na Floride az okolo jedneho miliona.

Z plosinky sme presli dalej na chodnicek, popri ktorom vraj mali byt k spozorovaniu rozne druhy vtactva, no my sme zbadali len akehosi fifika na konariku: taky jak vrabec, ale vrabec to nebol. Inac tam bolo slusne vela hmyzu, dobodani sme od komarov poriadne, tazko najdem na lytkach miesto, kde by som nemal svrbivy pupak. Taktiez sa to tam hemzilo vazkami, aj velke motyle typu Monarch sa dali vidiet. Neskor sme nadabili este aj na takeho toho vtaka, co jak plameniak vo vode stoji, ale na oboch nohach a celkom inej farby a stavby, takze s plameniakom nemal nic, ale vobec nic spolocne. (Teda okrem toho, ze stal vo vode.)

Cesta cez les bola krasna, ale vobec nie jednoducha, hlavne pre mna, kedze som sa na nu vydal bosy. Z piesku okrem celkom smiesnych suchohribov vyrastali aj kaktusy, a to som si musel davat sakra pozor, aby som nepristupil. Prisli sme potom k miestu, kde chodink nahle skoncil pri velkej teplej oranzovej kaluzi. Neostavalo nam nic ine len prebrodit sa cez mlaku, co mne slo celkom lahko, ani som sa vyzuvat nemusel. Len som sa trochu obaval, ci ma to nevtiahne do seba, taka mocarinka, ci ma nezozere daka pijavica, alebo ci nepristupim korytnacku alebo aligatora. Vnoril som nohy do teplej kaluze, zaborili sa mi do oranzovej hliny/ihlicia/kory stromov, ale len tak centimeter, a prebrodil som sa na druhu stranu, kde chodnik pokracoval. Este sme kus presli, pokukali, pofotili, vratili sa spet.

Okupali sme sa na jednej takmer vyludnenej plazi, popozerali sa na stopy po vtacich nozkach zanechane v piesocku, chvilu sme hladali zaujimave musle, kedze musli tam bolo neurekom, no bud neboli dost zaujimave alebo boli skratka dolamane. Prekrasny vylet to bol, veru, stravili sme na ostrove St. George takmer cely den, potom sme sa uz len pobrali dalej do Panama City, kde sme ubytovali v uz spominanom Red Roof Inn.

Osprchovali sme sa, zasli sa najest do Panama City Mall do akehosi Steak bufetu, kde bola bufetarka, ktora sa otvorene priznala, ze sa jej tato velmi moc paci, ze je “gorgeous”. Pousmievala sa a velmi milo a trpezlivo s nami komunikovala, az kym sme si co-to neobjednali. Jedlo ziadna slava, ale zazitok to bol celkovo prijemny. Zaciatok, stred, aj koniec dobry - vsetko dobre.