|
Je 4. Septembra 2009 a prave sa nachdzam v Tallahassee, v state Florida. Dnesny den bol celkom dost nezazivny, v porovnani so vcerajskom by sa dalo povedat, ze sme ho skoro cely prespali. No predsa je trosku co napisat. Po vymotani sa z motela, zatial najkrajsieho v akom sme mali moznost spat, sme pokracovali dole na Macon (odkial pochadza Skarlet :)), no este pred nim sme zbehli do nakupneho centra a nalozili plne auto satstvom do tatovej predajne, co sa bude coskoro spustat u neho v areali v Kosiciach v Barci.
Zase som si co-to pekne znackove a za vyhodnu cenu pokupil, no to je radost. Potom sme este chvilu isli, no to nam uz poriadne skvrkalo v bruchach, vsak uz bolo aj poobedie, mozno dve hodiny. Tak sme zbehli zasa raz do Cracker Barrel, kde sme si tentokrat nie moc stastne vybrali z menu a objektivne sme zhodnotili, ze najblizsie zajdeme hadam radsej kamsi inam, mozno do Chilli's na kusok Mexickeho stiplaveho pekla. Precistit creva, hehehe.
Obisli sme Macon (nesiel som si so Scarlet podat ruku) a palili dalej dole az do Tallahassee, co je pomerne male mesto na zapade Floridy. Taktiez to je, zahadne, aj hlavne mesto statu Florida (co som si stale myslel, ze Miami). Teraz som v posteli a ledva kukam na monitor ako pisem tieto riadky. Esteze sa toho dnes vela neudialo, len co sme sedeli v aute cely cas.
Tato prisiel so skvelym napadom na zmenu planu, tak teda Tampu vynechame, a uz ani nebudeme spekulovat nad Miami ci Key West, to pocka na nas niekedy nabuduce hadam. Stravime den-dva v oblasti zapadne od Tallahassee a potom sa poberieme cez Alabamu a Mississippi do Memphisu v Tennessee, odkial pojdeme Interstate 55 na St. Louis a dalej az nazad do Chicaga. Vlastne 55ka sa tiahne okolo Burr Ridge, kde byva Jakub, a kde my mame zatial vytyceny svoj ciel cesty.
Hoci sme dnes cely den presedeli v horucej kabine auta, pocas jazdy sme mali moznost kukat na krasnu krajinu rozprestierajucu sa vuokol nas. Vonku uz take (sub)tropicke horuco, pinie, v nich cikady, teply vlhky vzduch od mora, pokosene travnicky a male jazierka, krasne domceky, no nieco uzasne. Ozaj som si uzival poslednych 150 kilometrov jazdy tu dolu. Aj sme sa zastavili a tato porobil zopar ozaj idilickych fotiek. Teda jedna konkretne sa mu moc velmi podarila. Velmi sa mi tu paci, tu chcem o rok odcestovat za pracou. Ale to su zatial len predbezne dohady. Uz sa tesim na zajtra a na karibik, okupeme sa v mori v mexickom zalive. Ani sa mi nechce verit. Tak dobru noc. Vidime sa hadam zajtra. |
