|
Je 31. augusta 2009 a prave sa nachadzam u Jakuba doma dole v kuchyni, ako zvycajne po veceroch a ranach. Za nami je unavny den, doslova osemhodinovka nakupovania satstva, topanok a kabeliek. Rano sme sa zastavili u Peta vo firme vymenit Passata za akehosi Dodge-a – neviem aky model, ale taky ten vecsi rodinny van – a potom sme sa odkrutili do casti mesta zvanej Aurora, kde sa nachadzalo velke outletove centrum Chicago Premier Outlets.
Aurora sa navonok zdala obrovska, no ked sme vliezli, boli sme prekvapeni, ze to ani z daleka nie je az take velke ako by sme ocakavali od Chicaga. Trvalo nam sice osem celych hodin kym sme sa z tade dostali prec, vsak uz bolo aj devet hodin a obchody zatvarali pomaly. Celkom sa nam za tych par dni podarilo vykryt aj ten sedem-hodinovy jet lag (casovy posun), cize sme celkom slusne zvladali denne utrapy bez neprekonatelneho pocitu unavy a ospanlivosti. Dako to napokon aj zbehlo, dokonca celkom rychlo a bezbolestne.
Pokupili sme si niekolko peknych veci aj pre seba, nielen pre obchod. Napriklad som si kupil pekne Adidas topanky na behanie a Tommy Hilfiger rifle aj tricko. $73.23, co je zhruba 52 euro : parada. Okolo pol osmej sme celkom vyhladovani zabehli do stravovacieho zariadenia, kde ponukali japonci, cinania, taliani a ktojaviem kto este svoje speciality. Najprv sme to prezerali zo strany na stranu, ale napokon nasu pozornost zaujali cinanky, kedze ako jedine ponulkali na sparatkach napichnute ochutnavacie susta. Stacilo zacitit kuracinku v pomarancovej omacke a hned sa vynorili spomienky na stravu v Thajsku, dali sme si napokon Bourbonske kura s ryzou a cinsku poilevku na ostro/kysly sposob.
Prave mi pod nos teta polozila veceru, mesko s kyslou kapustickou a oprazenou zeleninkou. Lucim sa teda, idem sa napapat, osprchovat a drichmat. |
