|
Vcera bolo 30. augusta 2009 no a bolo toho za jeden den tak vela, ze som o nicom nestihol napisat este v ten den. Rano sme sa zobudili riadne vyspati o siestej. Niezeby som nepospal rad este par hodin, ale tato zacal s tym svojim nerozlucnym kamaratom notbukom rachot robit, takze skory ranny budicek. Naranajkovali sme sa, tato sa pustil do nekonecnej debaty s Jakubom a zdrzali sme sa v dome do obeda. Okolo dvanastej sme vyrazili na cestu do Chicago downtown.
Zaparkovali sme v podzemnom parkovisku pod The Field Museum of Natural History. Je to tak pri pobrezi, na jednej kope naplacane aj muzeum, aj akvarium, aj planetarium, a v ten cas sa tam konal este aj akysi triatlon, tak ludickovia pobehovali zafucani spoteni, v 13 stupnoch a za pomerne ostreho vetra od jazera Michigan.
Pofotili sme si Chicago skyline a vnorili sa do Millenium Park-u, pozreli sme sa na obrovsku fontanu Buckingham Fountain, presli sme sa parkom, v ktorom sa prave dial akysi latino festival, ku zaujimavemu Chicagskemu monumentu Cloud Gate. Presli sme sa potom dole Magnificent Mile, co je velmi siroka avenue – hlavna nakupna ulica. Sli sme a sli az k John Hancock-ovi. John Hancock Center je jeden z prvych mrakodrapov Chicaga, a bol po urcitu dobu jeho najvyssou budovou. Vyviezli sme sa na 94. poschodie a prezreli si cele meso z vtacej perspektivy. Bol som z vyhliadky cely uneseny.
Potom sme presli pesi este ten kustik k Jakubovej restauracii Castel Gandolfo a pofotili si ju za pekneho pocasia. Odtial sme palili uz nazad ku autu, trosku inou cestou cez Milleniu park, kde sme este akesi architektonicke zazraky mali moznost poobdivovat. Podarilo sa mi cestou stratit moje najsamlepsie Polaroid slnecne okuliare. Este som prebehol asi kilometer smerom nazad z parku, dufajuc ze kdesi ich este najdem, ale beznadejne. Esteze bol den taky pozitivny, ze ma ta strata az tak velmi nezosmutnila, ale skoda ze sa mi to muselo prihodit.
Nasadli sme do auta a odfujazdili k Petovi domov, kde nas uz cakali takmer dogrilovane steaky a klobasky, pivko do ruky a posedeli sme vynikajuco az do pol jednej rana. Hoci von teplota spadla az na 7 stupnov a teda na zahrade sme nevytrvali prilis dlho, len asi 15 minutiek. Po presune dnu sme si vyborne pochutnali na ugrilovanych meskach a zemiakoch v supke, doprevadzane chutnym zeleninovym salatom. Neskor prisiel na rad aj skvely cucoriedkovo-malinovy kolac s pravou zalievanou Popradskou kavou: no skratka Amerika.
Tato sa napokon zazrakom zastavil a opustili sme ich domcek a sli si uzit srandy na cerpaciu stanicu. System bombasticky, na dvarazy som musel dnuka do budky ist sa chlapika pytat, ze ako mame natankovat, lebo ten gumydzus nie a nie zacat tiest. Trebalo najprv zaplatit a potom po zodvihnuti tankovacej pistole rucne dajaku paku nadvihnut, aby sa to cele nastartovalo. Dosli sme domov a polahali v priebehu piatich minut a spali do osmej rana. |
