Rano sme takmer do dvanastej posedavali dole v kuchyni a popijali caj, jedli ranajky a kecali s pani domu. Jakub vydatne spal asi az do obeda, kedze sa zase s otcom zakecali zevraj az do stvrtej rana. Vyrazili sme potom na cestu za chlapikom (Petom) co tie auta posiela cez vodu do sveta. Chceli sme ist cosi kamsi pozerat, ale ze to je az na opacnom konci Chicaga, akosi sme sa tam napokon nevybrali, ale sli sme na nakupy. Nakupy prebiehali vo velkej miere rovnako ako v Portsmouth-e, kde sme uz niekolkokrat mali tu moznost ist. Nahadzal sa nakupny kusik kopcovito doplna, vylozili sme veci do auta, presli o par metrov dalej, zasli do dalsieho obchodu a cela procedura sa opakovala znova. O hlade a smede, s nutkanim na zachod, sme prechodili cele poobedie az asi do siestej, ked sme sa konecne rozhodli zajst do talianskej restauracie na obed. Volalo sa to Olive Garden a ajked tam nemali na stole ani jednu dekorativnu vec, cakalo sa na stol asi 5 minut. Cas sme vyuzili konstruktivne: sadli sme si ku baru a objednali Budweiser.

Vyborne sme sa najedli, no zasa sa nam s tatom nepodarilo cele jedlo do seba vopchat, tak sme si polku porcie vlozili do krabiciek a pobrali sa domov. Ani nie je prilis neskoro, ale uz mi zvysuju sily len na sprchu a spanok. Umorny den straveny v nakupnych centrach, uz sa tesim na zajtrajsiu prehliadku Chicago downtown a nasledovne bbq u Peta. Dobru noc.