Kedze som si po nekonecnych nakupoch oblecenia v USA vytvoril aj celkom slusnu imunitu voci tejto nemilej aktivite, neprekazali mi ani pol-az-celodenne zastavky vo velkoskladoch a showroomoch. Dokonca v niektorych pripadoch by som povedal, ze sa z nakupovania stal aj celkom prijemny zazitok, ako napriklad v Trespass-e v Glasgowe, kde sme si dali spolocny lahky obedik a po praci sme zakotvili este na pizzu v centre mesta.

Rano som vykrocil do ulic na 20 minutovu prechadzku do prace. Len co som vysiel pred dom, tahal som mobil, ze reku pofotim nejake pametne snimky. A tak som potom fotil celou cestou, lebo stale som nemohol uverit tomu, ze co vidim je realita a ze sa to predsalen aj nam pri mori, ohrievani teplym Golfskym prudom, moze prihodit.

Ako to uz byva zvykom, podlazie je riesene na styl Open Space-u, cize ziadne zbytocne steny, prepazky, muriky, dvierka, okienka. Prakticky ziadna zasivaren. Ale vsimol som si, ze heslo "Pod lampou najvecsia tma" sa da vyborne aplikovat aj v tejto situacii. V nasom peknom Open Space prostredi mozeme veselo a celkom otvorene medzi sebou komunikovat o comkolvek kedykolvek a vsetci si myslia, ze je to smrtelne dolezite pre projekt a ze sa neustale tvrdo maka. :)